štvrtok , 8 december 2022

História Studenca

 

SStudenec sa prvýkrát spomína ako obec s názvom Kolbachy v roku 1264 pri popise hraníc jednej zo susedných krajín. Vtedy sa začala písať história Studenca. Historické pramene hovoria, že obec založili alebo dosídlili Nemci zo Spišského Podhradia. Preto v roku 1317 patril Studenec do Provincie spišských Sasov, neskôr do Provincie XXIV. spišských miest, ako súčasť Spišského Podhradia.

PPôvodným patrónom obce bol sv. Michal Archanjel. Obci až do súčasnosti niekoľko krát zmenili názov. V roku 1279 sa spomína ako Kalderbach, v roku 1284 ako Coldobach. V roku 1321 ako Kaldbach, v roku 1529 ako Kuhenbach, v roku 1605 ako Kolbachy. Pôvodný názov pochádza pravdepodobne z mena Studený potok. V roku 1412, keď Spišské Podhradie bolo zálohované Poľsku, boli Kolbachy cirkevne pričlenené k Spišskej Kapitule správne asi pod Spišský hrad. Súčasťou poddanských obcí Spišského hradu sa stali v roku 1465, keď tento hrad dostala rodina Zápoľských. Zápoľskí si koncom 15 storočia postavili pohrebnú kaplnku „Zápoľských“ na Spišskej Kapitule. V roku 1510 obdarovala Hedviga Tešínska (Zápoľského vdova) túto kaplnku „Božieho Tela“ majetkami, medzi ktorými boli aj Kolbachy. Odvtedy ich spravovali správcovia tejto kaplnky a tí boli aj zemepánmi, hoci v daňovom súpise z roku 1529 sa spomínajú ako príslušenstvo Spišského hradu. Po reformácii a prechode hradu na Turzovcov sa aj Kolbachy stali majetkom viacerých šľachticov. Zdá sa, že reformácia sa tu trvalejšie neujala. Už v prvej polovici 17 storočia sa aj tá malá skupinka reformovaných obyvateľov vrátila ku katolíckej viere najmä v dôsledku misijného pôsobenia jezuitov. V roku 1636 dostal Kolbachy od štátu arcibiskup Peter Pazmáň, ktorý ich následne daroval Spišskému prepošstvu. Koncom 40 rokov 17. storočia sa na Spišskej Kapitule usadili jezuiti. V roku 1651 dostali Kolbachy do vlastníctva, takže kapitulskí jezuiti sa stali zemepánmi. Na Spišskej Kapitule bolo zriadené gymnázium a obyvatelia Spišského Podhradia ako evanjelici nedovoľovali študentom bývať v meste. Preto obec Kolbachy vyšla jezuitom v ústrety a pomohla tým, že umožnila študentom bývať v obci a dochádzať do školy. Jezuiti v Kolbachoch obnovili mlyn a postavili majer, na ktorom vzorne hospodárili. Po zrušení jezuitov v roku 1773 pripadli Kolbachy opäť štátu, ale v roku 1779 ich Mária Terézia darovala Spišskému biskupstvu. V roku 1815, po založení seminára, boli následne darované semináru. Majetkom spišského seminára ostala obec až do zrušenia poddanstva v roku 1848. V rámci maďarizácie bolo prastaré meno obce zmenené v roku 1907 na Hidegpatak. Následne v roku 1948 bol pre obec v rámci slovakizácie vymyslený úplne nový názov Studenec. Bolo by azda vhodné vrátiť sa k starému pôvodnému menu obce.

VV roku 1739 postavili jezuiti dnešnú kaplnku sv. Jozefa, ktorú po 50 rokoch zväčšili. Druhá prestavba nasledovala v rokoch 1876 – 1879. Od 1.1.1878 Kolbachy opäť pripadli fare v Spišskom Podhradí. Obyvatelia boli slušní a nadaní. V roku 1831, keď boli veľké sedliacke vzbury v Bijacovciach a iných oblastiach, Kolbachy zachovali pokoj a poriadok. V roku 1773 tu bolo 20 gazdovstiev a 6 želiarov – hoferov.

OObec mala viacero významných osobností. Spomedzi nich treba vyzdvihnúť najmä Pavla Koperdana, kňaza, ktorého volali pre jeho národnú orientáciu „slovenský biskup“. Bol iniciátorom viacerých žiadostí slovenského národa v 60. rokoch minulého storočia a tiež mimoriadnym kultúrnym činiteľom. Z obce bolo aj viac kanonikov, i iných príslušníkov inteligencie.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.